Ostrá preteková sezóna 2021 sa pre mňa začala minulú sobotu. Preteky Poludnica Run sú prvé z dlhej šnúry pretekov, ktoré v júli a v auguste absolvujem, prvá skúška pretekovej rýchlosti a pretekového vypätia v silnej konkurencii.
Pretekový kalendár som si poskladal už v januári. Situácia bola nepriehľadná(a stále je) preto som sa rozhodol, že formu a celú prípravu budem smerovať k pretekom na prelome júla a augusta, keďže tam sa dalo predpokladať, že nastane určité uvoľnenie pandemickej situácie a preteky sa uskutočnia. Preto som si tréning nastavil tak, že až do konca mája to bude objemový tréning základných kapacít, a v júni začnem osekávať tréning do kvality, zregenerujem a koncom júna by už mohla začať prichádzať nejaká forma.
Do takéhoto časového rámca ideálne zapadala Poludnica. Ťažký, krátky, a technicky mimoriadne náročný skyrace, 23 km a 1600m prevýšenia, navyše vďaka zaradeniu do Golden Trail National Series Svk/Pol/Cze aj veľmi kvalitne obsadený. S registráciou som neváhal, je to cez kopec, nádherný beh, sedí do plánu, nebolo čo riešiť.
Pred pretekmi som mal pochybnosti hlavne ohľadom horúčav. Predsa len, tak horúco bolo len týždeň pred pretekmi a mne treba cca práve týždeň na poriadnu adaptáciu. Ale to je problém, ktorý riešil asi každý. Našťastie nás zachránilo ochladenie a poriadna búrka v sobotu ráno. Odštartovali sme teda do skoro ideálnych podmienok.
Konkurencia sa zišla mimoriadne kvalitná, silné mená z Česka, Poľska, len tak spomeniem Jiŕí Čípa, Jiří Petr, Andrzej Witek, Andrej Paulen, všetko absolútne skyrunningové špičky v svojich štátoch, s pódiami z veľkých svetových pretekov. Moja taktika a cieľ boli jasné – spraviť kvalitnú robotu, bežať celú trasu stabilným, dobre rozloženým výkonom. Od štartu do cieľa. Grind. Pekne sa pomlieť, nehať tam všetko.
Asi 700 m po štarte sa vbiehalo na úzky singletrail, kde sa takmer nedalo obiehať, tu som nechcel nechať zbytočné sily, chcel som byť v 10, dostať sa do tempa, nejaké dve zrýchlenia si pošetriť na obiehanie, ináč si ísť svoje. V podstate hneď po štarte sa vpredu vyselektovala silná šestica, ktorú som si docvakol. Andrej nenechal nič náhode, šiel bomby odspodku, s ním sa držal nejaký pre mňa neznámy bežec (Matej Oravec) za nimi Jirka Čípa, Andrzej Witek a potom Jirka Petr. Počas výbehu na Demänovskú horu som si docvakol na treťom mieste bežiaceho Andrzeja a do klesavej pasáže som šiel pred neho, aby som si mohol ísť svoje. Nech chalan maká pri obiehaní. Že to bol dobrý ťah sa ukázalo asi po 1km, keď Andrzej za mno ľahol. Pred Iľanovským sedlom na nás vyskočil Jirka Čípa, ktorý zle odbočil. Tu šli borci predo mňa a takto sme 4 dobehli na Iľanovské sedlo. Tu ale nejaká dobrá duša odstránila značenie, nikto si nebol istý, kade ísť, ja som sa radšej vrátil k rázcestníku to skontrolovať. Nechal som tam asi 30 sekúnd. Čo nebola žiadna katastrofa, lebo nasledoval technický zbeh po klzkých kameňoch a koreňoch, čiže bolo fajn mať malý odlep. V tomto zbehu sa začal prejavovať môj blbý výber obuvi (o tom neskôr). Zbeh som dokončil cca 1 min za Andrzejom, 40 sekúnd za dvoma Čechmi a už v závere zbehu som obehol Mateja, ktorému krásne došlo potom, čo si dal vertikal s Andrejom Paulenom. Začal som teda sťahovať čelo. Úvod výbehu je po asfaltke a štrkovke, asi 2 km, kde sa mi podarilo stiahnuť jedného z Čechov, Davida Pelíška. Jirka a Andrzej si udržiavali rovnaký odstup. Keď sme vbehli na strmý chodník do lesa, zistil som, že mám rozviazanú šnúrku, takže som súperom daroval ďalších 15 sekúnd k dobru. No nohy som mal veľmi dobré, energiu som dopĺňal, cítil som sa pri sile. Bežal som si svoj rytmus a videl som, že Jiŕí začína v strmších pasážach kráčať a Andrzej tiež nejde rýchlejšie ako ja. Takže som si súvisle docvakol najprv Jirku a za Poludnicou Andrzej zakopol a ľahol a tak sme zbiehať začínali traja.
Zbeh z Poludnice, to je krásny padák. 800 v.m za 4 km, po kľukatom chodníčku, po koreňoch a vápencových skalách. Priznám sa necítil som sa práve isto, premočené botasky sa mi v točkách pretáčali, na koreňoch a skalách to bolo s trakciou bieda, takže prioritou bolo nezraniť sa. Chalani mi odskočili na cca 30 sekúnd, ale v poslednej strmej rovnej časti zbehu som ich zase docvakol. Nejako som to urval.
Po zbehu som sa rozhodol nabrať bidon na občerstvovačke, keďže ma čakalo ešte 4 km po otvorených lúkach so záverečným klincom do rakvy – 1 km stojka so 165 m prevýšením. Otvorený výbeh po zvážnici, zarastenej 2 metrovou trávou. Ostal len uzučký chodníček. Andrzej išiel bez občerstvovačky a odskočil asi o 30 sekúnd. Jirkovi potom na začiatku stojky úplne došlo a tak som sa vydal stíhať Andrzeja. Odstup sa mi darilo pomaličky sťahovať, až cca do dvoch tretín kopca. Tu sa k chodníčku, po ktorom sme bežali napájala zvážnica, boli sme už na hrebeni a teraz som ostal v pomykove, že kade. Rovno, vpravo? Po značke ani stopy. Tak som na chvíľu zastal a poobzeral zvážnicu, potom chodník a s tým, že chodník sa stáča lepším smerom, som sa vydal po chodníku. O cca 50 metrov ďalej už bola značka aj dobrovoľníci, takže som vedel kadiaľ. No na kopčeku som už nechal posledné zvyšky síl, po krátkom zbehu som už cítil, že nohy mi tuhnú ako cement a pomaličky mi začína zaľahovať v ušiach. Proste prázdna nádrž. Zvyšok trasy som sa len sústredil na to, aby som držal pravidelný krok a nedostal kŕče. Andrejovia už boli ďaleko, takže už nemalo cenu ubližovať si. Spokojný s bedňou som si dobehol do cieľa, kde som bol prekvapený zo superkvalitného času. Super pocity, skúsil som to, kde sa dalo, telo dostalo poriadny stimul, ale nerozsekal som sa na šrot. Ideálne na prvé preteky sezóny.
P.S. Vďaka sponzorom : Geošport Nemecká a Inov8 Cz-Sk za botasky
So svojím výkonom a stavom kondície som veľmi spokojný, dokázal som bežať v kontakte so špičkou, fyzicky a bežecky som na tom asi najlepšie, ako som kedy bol, zatiaľ mi vychádza tréningový plán a som zdravý, tak dúfam, že mám pred sebou úspešnú sezónu. Formu ešte treba vyladiť, chýba tam dynamika, agresivita, ale cítim, že telo má kapacity, z ktorých spravím formu. Po taktickej stránke som urobil pár chýb, ktoré ma stáli veľa času, poblúdil som, nebol som si istý trasou, ale na tieto veci si už radšej dávam pozor, možno keby som šiel ako teľa, inštinktívne, tak by som zabehol pod 2.09. A možno by som skončil na Krakovej Holi…asi najviac som stratil výberom obuvi, tam trochu hľadám skyraceovú topánku, mierne odtlmenú, stabilnú a zároveň agresívnu, ktorá drží aj na mokrom povrchu. Inov 8 X talon 235, v ktorých som behal, sú skvelé na blate, v lese na makkom, na štrku, sú ľahučké a super do kopca. A sú ľahké. Ale minimálne odpružené. V sobotu som proste nemal v zbehu istotu. Váhal som, či nezobrať TrailFly 300, ale tie mi prídu ťažké na takýto rýchly skyrace. Zariskoval som, vybral som si na sobotu blbo. A je celkom možné, že som proste nemal v zbehu svoj deň a žiadne topánky by mi nepomohli. Rovnako občerstvovačky, extrémne teplo nebolo, možno som si tú poslednú mohol odpustiť a risknúť to. No rovnako, ako to Andrzejovi vyšlo, tak sa mu to mohlo vypomstiť a mohol skŕčovať. To je šport. Musíš sa rozhodovať rýchlo, nešpekulovať. Rozhodnúť sa a konať, neriešiť, čo by bolo keby. Bežať.
Vďaka Katke za podporu a povzbudzovanie, sponzorom, Geošport Nemecká a Inov 8 Cz-Sk za botasky X-Talon a super tielkoCraft Nanodry Ultimate Direction Sk za super opasok Utility Belt, ZolnáSkyrunning Teamu za motiváciu a po