Nový rok tu máme už 6 dní. 6 dní, ktoré som bol mimo pracovného kolobehu. 6 dní, z ktorých 3 trávim v najhoršej fáze tréningového kolobehu. Oddychový týždeň. Postrach každého bežca a asi aj vytrvalostného športovca všeobecne. Už niekedy tretí týždeň cyklu sa začína vynárať z temnoty. Vieš o ňom, vieš, že musí prísť a spočiatku sa naň aj tešíš, túžobne očakávaš jeho príchod. No potom to príde. Rana. Bomba. Strmý pád. Padne na teba deka, totálna únava, ospalosť, otupenosť, nesústredenosť, depresia. Vitaj v oddychovom týždni.
Oddychový týždeň je obrovská nástraha v príprave vytrvalostného športovca. Je to čosi, čo robíš absolútne proti svojej mentálnej prirodzenosti. Celý čas makáš, disciplinovane trénuješ, vylaďuješ životosprávu, aby si šiel hore, aby si bol lepší, silnejší, rýchlejší, vytrvalejší. A teraz máš zrazu spraviť úplný opak. Prestať trénovať. Nelámať to cez koleno. Neprekonávať únavu. Poddať sa jej. Vystúpiť si z rytmu. Dovoliť telu, nech sa uvoľní. A nastúpiť na pekelnú jazdu, ktorú to so sebou prináša.
Život funguje v kolobehu, je to neustály, nikdy nekončiaci cyklus. Vlastne všetko v prírode funguje v kolobehoch. Ročné obdobia, počasie, voda. Všade je kolobeh. Aj naše ľudské telá sú nastavené na fungovanie v kolobehoch. No tu prichádza na scénu náš zázračný mozog. My máme rozum, dokážeme toto všetko vnímať, vidíme a cítime, že aj naše telo funguje v kolobehoch, no akosi to viac menej vedome zabúdame akceptovať. Niečo si začneme budovať, ideme na to pomaličky, sme na začiatku cyklu, máme čas. ale tu zrazu vstupuje do hry ego. Už niečo máme. Niečo naše. Už neuznávame kolobehy. Nekonečné koleso chceme rozseknúť, vyrovnať a urobiť z neho nekonečnú stúpajúcu priamku. Krok späť je prehra, pobyt v spodnej úvrati kolobehu je ponižujúci a neakceptovateľný.
Oddychový týždeň je práve o akceptovaní kolobehu. O uznaní toho, že adaptačné schopnosti tela majú svoje limity a keď ich na tieto limity tréningom dovedieme, musíme ich nachvíľu zobrať spať, nechať ich zotaviť sa. Vrchol tréningového kolobehu, či už denného, týždenného , mesačného alebo dlhšieho je tým časom, kedy musíme urobiť krok alebo aj 10 naspäť, aby sme mohli po nejakom čase opäť kráčať vpred.
Športovec trénuje preto, aby sa zlepšoval, aby mohol napĺňať svoj potenciál, aby dokázal hľadať stále nové hranice a zdolávať nové výzvy. Oddychový týždeň je v rozpore s takýmto nastavením. Prieči sa inštinktu bojovníka. Robiť menej, nebojovať s tým, podriadiť sa kolobehu To nie je príjemná vyhliadka. Bez ohľadu na to, ako stúpa úroveň trénovanosti, je oddychový týždeň stále rovnako naprd. No a práve to je paradoxným potvrdením správneho smerovania tvojho tréningu. Ak trénuješ dobre a efektívne, oddychové týždne budú stále viac naprd. Ja by som dokonca zašiel ešte ďalej : Dávaj veľký pozor ak sú tvoje oddychové týždne v pohode. Môžeš byť na okraji priepasti.
Neznášam oddychové týždne. Tie depresívne dni bez šťavy a energie. Keď dobre odtrénovaný tréning je pomalý rege tréning na nízkych tepoch. To nie je nič inšpirujúce. Preto ráno nevstávam o 5. No akceptujem kolobeh a učím sa ho mať rád. Aby si niečo získal, musíš niečo iné stratiť. Týždňový pokles kondície a formy, depresívna nálada, dni bez inšpirácie a bez šťavy výmenou za ďalší mesiac kvalitného tréningu. To je celkom férový obchod. Nech žije oddychový týždeň, nech žije kolobeh!