Sezóna po prelomovej sezóne je veľmi ošemetná a riskantná. Nastavenie hlavy je jasné – ako udržať progres, zachovať pohyb vpred, posúvať sa vyššie. V hlave má človek samozrejme nastavené výkonnostné parametre. Aspoň ja som tak z hľadiska sezóny rozmýšľal. O svojich bežeckých, výkonnostných cieľoch, okolo ktorých som sa snažil vystavať plán na sezónu. Tréning, preteky, periodizácia. No je tu aj civilný život, kde má človek tiež svoje plány a hlavne povinnosti a tu prichádza výzva v tom, ako ich prepojiť s plánom tréningovým, športovým.
Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Lebo nie si ten istý človek a nie je to tá istá rieka. Toľko exkurz do gréckej filozofie. Pri plánovaní sezóny je to asi každému jasné – športovec je o sezónu skúsenejší, v nohách má o rok viac kilometrov a výškových metrov a pretekárska mentalita velí – vpred. Vyššie, rýchlejšie, silnejšie. Nenaplánujem si predsa sezónu, v ktorej chcem zopakovať výsledky. Chcem byť lepší. U mňa bol cieľ jasný. Cítil som, že v sezóne 2021 som dostal svoju vytrvalosť na hranu a aby som sa posunul vo výkone, musím sa vrátiť ku kratším vzdialenostiach a popracovať na silovej a rýchlostnej vytrvalosti. V pláne som skresal dlhšie preteky a chcel som sa zamerať na zlepšenie na VK a tiež na vzdialenostiach 5-10 km na ceste. Skrátka, výzvou sezóny 2022 bolo zrýchliť. No v civilnom živote je to veľmi podobné, človek tiež nechce byť na tom horšie, ako pred rokom. Chce sa rozvíjať, rásť. Tu prichádza kľúčová chvíľa plánovania, ktorá rozhodne o tom, ako úspešné budú obidva plány. Fáza prepájania a spájania, v ktorej treba vyhodnotiť, nakoľko je potrebné okresať jednotlivé plány tak, aby sa nebili a navzájom nepotopili. Práve v tejto fáze som v sezóne 2022 zlyhal.
Zastávam názor, že mentálne a vôľové vlastnosti treba zaťažovať opatrne, preto ak si plánujem tréning cez tabuľky a s presným harmonogramom, v civilnom živote už podobne presné plánovanie nebudem robiť. Jasné, plánujeme s Katkou, čo kedy spravíme, kedy má kto vyšetrenie u lekára, kedy budeme prerábať a čo, kedy pôjdeme dovolenkovať. Aj v trénerskej oblasti mám svoje ciele, ale nemám excel s názvom „Životné ciele 2022“. A to je možno aj chyba. Možno práve preto ich náročnosť neustále podceňujem a vravím si, že tým nejako prejdem, tréning prispôsobím, aby som mohol makať naplno a aj v živote to klapalo. Proste si budem žiť a tréning pôjde. Lenže v živote si človek nevie naplánovať veci tak ako v tréningu. Viem, aký náročný je 30 km beh v kopcoch s 2500 v.m prevýšenia, viem, koľko mi bude trvať zotavenie. Ale neviem, aké náročné je byť otcom. Viem, že to človeku zmení život, ale neviem nakoľko. Rovnako som nevedel, aké je to trénovať 15 ľudí. Koľko ma to bude stáť mentálnej energie a ako sa to premietne to energie fyzickej a fyziologickej. O tom som mal veľmi hmlisté predstavy.
A preto som ich veľmi málo zohľadnil pri tvorbe tréningového plánu. Tlačil som to, mal som svoje ciele, z ktorých mi ego a pýcha nedovolili zľaviť. Pritom to najjednoduchšie a najlogickejšie, čo som mohol spraviť bolo poľaviť zo svojich nárokov. Keď sme sa s Katkou prispôsobovali životu s malou Hankou, mal som pekne znížiť objem tréningu o polovicu. Intenzitu vypustiť. Dať si šancu sa prispôsobiť. Mal som odmietnuť pár záujemcov o tréningy a priznať si, že už to nezvládam. Nie. Miesto toho som to tlačil ďalej. Lebo ja to dám. Ja mám na viac. Ja nie som ako druhí, ja zvládnem aj byť otec, aj vyhrávať preteky aj trénovať zverencov. Lenže, nezvládnem. To je riziko ambicióznych cieľov – dosť často končia totálnym fiaskom. Aj keď, našťastie u mňa skončili len bežeckým a trochu zdravotným. V apríli, keď sa nám narodila Hanka som bol taký rozhádzaný a mimo, že sa mi telo začalo rúcať, prestalo odpovedať na tréning, odozva nebola ako dovtedy, kvalitné tréningy neboli až tak kvalitné, telo mi začalo dávať nápovedy, že niečo nie je dobré. Rozoberal som svoj tréning, snažil sa to analyzovať, robiť úpravy – okej, znížim objem, zvoľním na chvíľu, uberiem intenzitu, vyladím. Každý týždeň ma napríklad seklo v chrbte, mal som zatuhnutý krk. Nevedel som prísť na nijakú zjavnú fyzickú alebo mechanickú príčinu. Nič ma nebolelo a zrazu sa ráno zobudím a neviem poriadne otočiť krk do stany…Pátral som, robil úpravy, dolaďoval. Všetko bolo tabuľkovo príkladné, no výsledky neprichádzali. Miesto toho prichádzalo od mája na pretekoch jedno sklamanie za druhým. Už som bol z toho v depresii, vidím, ako sa moji zverenci zlepšujú, dosahujú pódiové umiestnenia a na mňa rovnaké princípy zrazu neplatia.
Nastavenie plánov a cieľov je kľúčové. No neplatí to len smerom dohora. Umenie je aj vedieť plány okresať, uskromniť sa. Jednoducho si dať pauzu. Ale ľudská psychika dokáže divy. Človek si o sebe vytvorí obraz a je neskutočne zaslepený v snahe žiť život tak, aby tomu obrazu zodpovedal. Sám si na seba vytvorí tlak, očakáva od seba veľké veci. Začne byť zaslepený. Zas a znova sa mi stáva, že svoj úspech alebo neúspech, plnosť a kvalitu života vnímam len cez optiku športu a športového výkonu. Veľmi ľahko padám do tejto priepasti. Našťastie, dnes už mám svoje záchranné siete. Viem sa pozrieť na celú vec s odstupom, zo širšej perspektívy. A myslím si, že aj keď zo športového hľadiska bola uplynulá sezóna katastrofálna, stále je sa z čoho tešiť. Už len keď sa pozriem na šport – síce to hodnotím ako katastrofu, ale aj v tejto sezóne sa mi podarilo vyhrať na jar 4 preteky, zabehnúť skvelé preteky na Trojkráľovom behu v BB a nestál som kvôli zraneniu – hodiny sa točili, kilometre a výškové metre pribúdali. A hlavne, šport ma stále veľmi baví a mám z neho radosť. A neustále mám motiváciu pokúsiť sa zlepšiť, mám projekty, preteky na ktorých chcem uspieť. Oheň horí aj napriek neúspechu.
Ak si mám niečo vziať zo sezóny 2022, tak je to poznatok, že rovnako dôležitá ako schopnosť zrýchliť, zosilnieť a posúvať sa dopredu je schopnosť zastať, vydýchnuť si, spomaliť, odstúpiť pár krokov dozadu, dopriať si aj celú sezónu oddychu. Mať to sebavedomie, venovať sa chvíľu iným veciam. Lebo dnes mám to šťastie, že mám veľa vecí, pre ktoré rád ráno vstávam. Nielen šport. Rovnako je dôležitá flexibilita myslenia. Prispôsobivosť. Lebo nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky.